Nepoškvrnená povesť

Zľava!

4,50 7,50 


Back Cover

Mladý vojvoda Daniel Patrik St´Oliver je zatrpknutý, hrubý a zo všetkého najviac nenávidí svoju rodnú krajinu, ktorú opustil ešte ako mladík. No je odhodlaný na istý čas sa vrátiť, splniť si povinnosť voči svojmu rodu a odísť z Anglicka skôr, ako nastane nový príliv.
Mary Woodsová nespĺňa kritéria bežnej poddanej. Je hrdá a drzá, no zároveň milá a veľmi sčítaná, čo jej v novej práci nijako nepomáha. Práve to zaujme i Daniela a hoci sa Mary veľmi snaží, cíti narastajúcu príťažlivosť. Tuší však, že pre mladého vojvodu nie je ničím iným, iba akýmsi rozptýlením a tak sa mu všemožne vyhýba. Vie, že si musí pred namysleným šľachticom chrániť nielen srdce ale i povesť, pretože tá jediná jej zostala. Obzvlášť, keď ukrýva tajomstvo, ktoré by ju mohlo zničiť.
Keď sa však oni dvaja stretnú, pochopia, že nie je nič ťažšie ako zrealizovať celkom jednoduchý plán.…

Je nám to ľúto, pre veľký zaujem je kniha v tlačenej verzii už vypredana, je však dostupná v elektronickej verzii.

Zrušiť výber
Katalógové číslo: - Kategórie: , Značky: , ,

Description

Ukážka z knihy:

Všimla si niekoľko stohov dokumentov a tak položila zoznam na vrch jednej kopy, zaťažila ho ťažidlom a otočila sa k odchodu. No nestačila spraviť ani krok, keď si všimla kreslo natočené rovno ku krbu. Nevedela prečo, no niečo jej na tom nesedelo. Ignorujúc varovné signály, priblížila sa, až uvidela pár čižiem pohodených neďaleko. Nerozhodne zastala.

Vedela, že by sa mala zvrtnúť na opätku a okamžite odísť, no zvedavosť v nej zvíťazila. Spravila ešte zopár krokov, kým nezbadala dlhé nohy v kožených nohaviciach. Hneď jej bolo jasné komu patria. Varovný hlások jej napovedal aby odtiaľ trielila, ale nohy k odchodu prinútiť nedokázala. A čo bolo ešte horšie, samy ju viedli namiesto ku dverám čoraz bližšie ku kreslu. Napokon zastala len pár centimetrov od neho a natiahla krk. Našťastie spal. To jej dodalo odvahu a nečujne prešla pred kreslo.

Zostala stáť rovno pred ním a so zatajeným dychom si ho celého prezrela. Niečo na ňom bolo iné. Spánok jeho tvár zmenil. Cynicky skrivené pery mal teraz jemne poodchýlené a inokedy zvraštené čelo bolo rovné.

Chladný výraz, ktorý nosil každý deň ako masku, kamsi zmizol. Potichu odfukoval a Mary sa na neho fascinovane dívala. Bol pre ňu ako magnet. Unesená pokojom, ktorý okolo neho panoval, pomaly odtrhla zrak od jeho opálenej tváre a očami putovala nadol. Nemal nákrčník a golier bol nedbalo rozopnutý. Odhalil tak zopár tmavých chĺpkov, ktorých sa túžila dotknúť. Hrudník sa mu pravidelne dvíhal a klesal, a v Mary to vyvolávalo príjemnú triašku. Pomaly sledovala líniu gombíkov na jeho košeli, až sa zastavila na jej konci voľne prevísajúcom cez pás.

Nižšie sa už očami neodvážila. Pripadalo jej to až priveľmi intímne. Nevedela, či pri ňom stojí minúty alebo sekundy. V kozube pukol kus dreva a zopár iskričiek vyletelo do vzduchu. Hra svetla sa roztancovala po jeho tvári a to ju úplne opantalo. Opatrne si k nemu kľakla a hoci niekde v hĺbke duše vedela, že to, čo sa chystá urobiť je číre šialenstvo, ako zhypnotizovaná natiahla ruku a dotkla sa jeho nahladko oholeného líca. Ako vánok pokračovala končekmi prstov po jeho pevnej, hranatej brade, opísala líniu sánky, až skončila pri druhom líci.

Naklonila sa bližšie a pri nádychu zacítila vôňu pižma a niečoho, čo patrilo len jemu. Prvýkrát v živote zatúžila niekoho pobozkať. To vedomie ju ihneď prebralo. Bože, čo to stvára! Prudko odtiahla ruku a urýchlene vstala, no chrbtom vrazila do rímsy krbu, až bolestne zjojkla. Okamžite si prikryla rukou ústa a vystrašene zaletela pohľadom ku kreslu.

No on sa len trochu pohniezdil, vytiahol ruku spod hlavy a ďalej spokojne odfukoval. Ešte niekoľko mučivých sekúnd Mary stála ako obarená a čakala, či sa preberie. Dovtedy si v duchu stihla niekoľkokrát vynadať.  Mala poslúchnuť svoj rozum a odísť hneď, len čo zistila, kto tu tak pokojne podriemkava. Avšak keby bol tam, kde vždy o tomto čase býva, nič by nevyviedla! No nech sa snažila ako chcela, musela si priznať, že za toto vinu na neho rozhodne zvaliť nemôže. Celé si to spôsobila sama svojím nerozvážnym chovaním!

Ticho si odtiahla ruku z úst, no nespúšťala z neho pozorný pohľad. Ubehla ďalšia chvíľa, kým sa odhodlala pohnúť  vpred. V tej istej chvíli však z kresla vyletela ruka a schytila ju za zápästie.

„Nože nie tak rýchlo,“ zachripel hlbokým hlasom až nadskočila.

Preľaknuto sa otočila a narazila na jeho zachmúrený výraz.

„Tak, to máš zato, že nedokážeš odolať,“ ozval sa v jej hlave vyčítavý hlas.

Bez toho, aby ju pustil, vstal z kresla. Mary sa cítila ako lapený zajac. Ak si pred pár dňami myslela, že nič horšie už vyviesť nemôže, neuveriteľne sa mýlila.

„Môžeš mi vysvetliť, čo tu, dopekla, stváraš?!“ zvolal hromovo, až sa podvedome prikrčila.

Týčil sa nad ňou ako boh pomsty a bol evidentne nahnevaný. Ale to sa dovtípila i bez toho, aby začula jeho zlovestný hlas. Stačilo sa na neho pozrieť. Obočie sa mu hrozivo spojilo, oči mal ako dve úzke štrbinky a čelo nahnevane skrčené. Naprázdno preglgla. Začínala sa ho skutočne báť.

„Ja… len som… priniesla som Vám zoznam… Vaša Milosť,“ zahabkala. Bola rada, že zo seba vysúkala aspoň niečo.

Opatrne potočila rukou snažiac sa uvoľniť zovretie, no jeho stisk tým len zosilnel.

„Zoznam?!“ vyštekol a očami prebehol po miestnosti. Keď zbadal na stole malý papierik pod ťažidlom, trochu zovretie uvoľnil. No len čo do nej po chvíli opäť zabodol svoj tvrdý pohľad, Mary došlo, nad čím uvažuje.

„Stôl je predsa na druhom konci pracovne, tak čo robíš tu?“

Vyschlo jej v ústach a cítila, ako jej pot steká dolu chrbtom. Prečo len musí byť taký všímavý?!

„No, sem som prišla, pretože…“ nič rozumné jej nenapadlo.

Posmešne skrivil ústa a mlčky si ju premeral. „Mal som dojem, že si lepšia klamárka… PANI Woodsová,“ zatykal jej.

Spôsob, akým neustále zdôrazňoval jej oslovenie a ako jej z ničoho nič zatykal, bol nanajvýš hrubý. No našťastie pre Mary to na ňu zapôsobilo ako vedro studenej vody. Ako-tak jej to pomohlo spamätať sa.

„Len som sa chcela uistiť, či ste v poriadku.“

Sama nevedela, prečo povedala takú hlúposť, no bolo to predsa len lepšie ako usvedčujúce mlčanie. Opäť potočila rukou, ktorá ju už začínala bolieť, čo si zrejme uvedomil i on, pretože zovretie uvoľnil. No ešte stále ju celkom nepustil.

„Tak, a keďže teraz vidím, že ste v poriadku, je najvyšší čas pobrať sa domov,“ pokračovala a silene sa usmiala. O kúsok cúvla, no rukou ju stále pridŕžal a tak sa vzdialenosť medzi nimi príliš nezväčšila. S obavami sa na neho dívala a cítila, ako stisk pomaly, ale isto, úplne uvoľňuje. Nakoniec ju pustil a Mary si ruku pritisla na hruď. Neisto mu pozrela do očí a všimla si v nich zvláštny lesk.

„Tak Mary Woodsová, a som v poriadku?“

Hlas mal tichý. A zdal sa jej tak ešte hrozivejší.

Na tvári mu naskočil úsmev, no ani zďaleka sa nedal opísať ako milý.

Mary zrazu zatúžila po jeho pokojnej tvári, ktorú videla ešte pred malou chvíľou. No zrejme ju ukazoval, len keď spal.

„Je evidentné, že ste,“ potichu odpovedala a mala čo robiť, aby ustála jeho uhrančivý pohľad.

„Och, tak to som rád. Obzvlášť, keď viem, že na mňa dohliada niekto ako ty,“ podotkol ironicky. „V tom prípade by si totiž mala so mnou chodiť i do mojej spálne. Čisto len pre moju bezpečnosť.“

Šokovane sa mykla a zdvihla hlavu.

„A každú noc, by si si mala líhať do mojej postele, len preto, aby si mala istotu, že som v poriadku.“

Od údivu a rozhorčenia na pár sekúnd stratila reč. Takto ju ešte nikto neurazil. Čo si to dovoľuje! Zaťala ruky do pästí, aby ovládla chuť jednu mu vraziť.

„Nemáte žiadne právo takto hrubo ma urážať,“ ohradila sa chladne.

Daniel pokročil o kúsok dopredu a Mary vycítila jeho rastúce podráždenie.

Ibaže Daniel bol podráždený z celkom iných dôvodov. Tá ženská ho ničila a dráždila zároveň. Mala na neho zvláštny vplyv a to sa mu nepáčilo.

Bol hore už keď vstúpila do pracovne. Počas detstva sa naučil bdieť i keď spal, aby sa vyhol otcovým bitkám, kedykoľvek ho pochytila zlosť. Preto ju začul, ako sa k nemu ticho zakráda. Hneď vedel, že je to ona. Tá zvláštna zmes vône včelieho vosku a ruží nemohla patriť nikomu inému.

Cítil, ako si pokľakla pred kreslom a celý stŕpol od potláčaného vzrušenia. No bol viac ako zvedavý, čo bude nasledovať a tak naďalej predstieral, že spí. Ale keď po namáhavých minútach sústredenia sa na správne dýchanie zacítil jej dotyk, ľahký ako pierko na svojom líci, zovrela mu krv v žilách. A keď mu prstom obchádzala bradu zatúžil, aby zašla ešte ďalej. Aby pohladenie pokračovalo, no ruku by vystriedali jej horúce ústa. Už len pri pomyslení na to ho prebodávala túžba ako ostré šípy. Bol vzrušený a keďže vedel, že dnes už svoju túžbu neukojí, nahnevalo ho, že mu ju spôsobila.

„Tak ty sa cítiš urazená?! Veď si ma špehovala. A nie prvý raz!“

Len čo to spomenul, opäť v ňom tá predstava vyburcovala túžbu.

„Nie, nič také som nerobila a žiadam Vás, aby ste používali formálne oslovenie!“ zvolala nahnevane a ustúpila o malý krôčik dozadu.

„Ale čo?“ zatiahol a malým krokom skrátil vzdialenosť medzi nimi. Poznámku o oslovení úmyselne prehliadol. „A čo si tu teda stvárala?!“

„Nič,“ predniesla, ale bočila od neho pohľadom. „Zbadala som pár čižiem, tak som sa chcela presvedčiť, či je ich majiteľ prítomný,“ mykla plecom, akoby sa tým celá vec uzavrela.

No pre Daniela to nebola odpoveď, ktorú by prijal. Vlastne to bolo viac ako chabé odôvodnenie.

„Ááá… takže si chcela čižmy vziať a odniesť ich komorníkovi na vyleštenie? Alebo si ich len chcela upratať, pretože si nenapraviteľná puntičkárka?!“

S každým jedným slovom sa k nej pomaly skláňal, až zastal len pár centimetrov od jej tváre. „Nie, bola si zvedavá, a zrejme sa na mňa rada dívaš. Nie je to tak?!“

„To rozhodne nie!“ vykríkla.

„Takže mi chceš povedať, že si ma nešpehovala, pokým som spal?!“

Zadíval sa jej priamo do očí a nedovolil jej, aby odvrátila pohľad. Nech mu len skúsi zaklamať.

„No, ak zoberieme do úvahy rýchlosť s akou ste vstali, je evidentné, že ste nespali, takže v podstate ste špehovali vy mňa!“

Nemo na ňu hľadel v domnienke, že je to len zlý sen. Naozaj práve obvinila jeho?! Veľmi sa premáhal, aby jej svojimi mocnými rukami neuchopil ten jej bledý kŕčok. Len málokomu sa podarilo vyviesť ho z rovnováhy.

„Ja? Ty ma chceš obviniť, že som špehoval teba, keď som sa prebral nato, ako ma niekto pozoruje?!“

„Áno,“ odpovedala jednoducho a on mal pocit, že sa zblázni.

„Ty si úplne šialená!“ vyštekol. Tak a dosť. Naozaj ju vlastnoručne zaškrtí. Pohár trpezlivosti práve pretiekol.

„Ja nie som šialená!“ zvolala, až celá očervenela. „To vy ste tak arogantný… a nesmierne drzý… a.. a vaša samoľúbosť nemá hraníc!“

S každým slovom do neho zabodávala svoj malý prštek, až jej ho zatúžil vykrútiť.

„To je tvoja odpoveď?! Namiesto toho, aby si priznala pravdu, začínaš zratúvať moje nedostatky?!“

„Nie – ale niekto by Vám mal povedať, čo je zrejmé!“ vykríkla.

„Bože,“ Daniel si pretrel oči. Toto je zlý sen. Musí byť! Odkedy opustil Anglicko, spôsoby sluhov sa zrejme veľmi zmenili.

Keď znova otvoril oči, obaja na seba vražedne gánili. Ani jeden nehodlal ustúpiť. Hodnú chvíľu si bojovne hľadeli do očí, až kým Mary neotvorila ústa. No to sa už prestal ovládať. Existoval jeden výborný spôsob, ako umlčať hašterivú ženskú a tak skôr, ako vypustila čo i len slovko, pritisol svoje pery na jej.

Detailné údaje

Váha 0.22 kg
Rozmery 120 × 2.1 × 180 cm
Počet strán

Rok vydania

Rozmer

Väzba

Variant

E-kniha(ePub, Mobi, PDF), Tlačená kniha

Autor

Martina Hlubocká

Vydavateľ

BESTSELER

Reviews

Reviews

There are no reviews yet.

Be the first to review “Nepoškvrnená povesť”

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Editorial Review