Mňa si nekúpiš

Zľava!

9,50  7,90 


Back Cover

Hana Figuli je v napätí.
Najbližšie dni rozhodnú o všetkom.
Po dvojmesačnej skúšobnej lehote, ktorú strávila v prestížnej reklamnej agentúre, čaká na svoj ortieľ. Túži len po jednom výsledku: aby si ju tam ešte nechali.
No všetky jej nádeje prekazí nečakané stretnutie s neznámym kolegom na osudnom treťom poschodí. A to ešte netuší, že sa z neho čoskoro vykľuje niekto úplne iný a bude mať pre ňu netypický návrh. Ponuku, ktorú by najradšej odmietla.
A že ho tak bude nenávidieť…

Oliver Weiss je v koncoch.
Najbližšie dni budú peklo.
Posledné mesiace nedokázal ujsť svojim zradným myšlienkam, nech sa snažil ako chcel. A keď sa konečne dokázal vrátiť do svojej firmy, čeliť svojim démonom, to posledné čo očakával bolo viac-než netradičné stretnutie s neznámou blondínkou v zelených šatách. A každý deň sa mu len potvrdzovalo, že ona je tá pravá pre hlavnú rolu v jeho šialenom tajnom pláne.
Pretože ho neznášala. A to potreboval udržať za každú cenu.

V knihe Mňa si nekúpiš od autorky Vandy Kys sledujeme príbeh cez pohľady dvoch hlavných postáv, Hany Figuli a Olivera Weissa. Ich vzťah, nečakane pre oboch, nadobudne úplne iné rozmery a Hana časom zistí, že Oliver patril do jej života skôr, ako ho spoznala.
A ešte oveľa viac…

Zrušiť výber
Katalógové číslo: - Kategórie: Značky: , ,

Description

Ukážka z knihy:

Vyhupla som sa na barovú stoličku, okolo som nikoho nevidela, barman bol tiež v nedohľadne. Začala som kontrolovať novinky na sociálnych sieťach.

„Jedno Cuba Libre, poprosím,“ požiadala som barmana, ktorého som vnímala len periférne, popritom, ako som posúvala palec po obrazovke a čakala, kým sa mi načítajú obrázky známych modeliek a hercov. Zabávala som sa, no po svojom.

„Pokiaľ ho na mňa nevyleješ…“

Skoro mi vypadol telefón z ruky na zem. Ten hlas som okamžite rozoznala.

Srdce mi zovrelo, žalúdok sa stiahol a dych sa zrýchlil, očami som hľadala okamžite východ. S týmto človekom nechcem byť v kontakte ani o sekundu dlhšie!

„Zmenili ste povolanie?“ skúsila som si ešte rypnúť, aj keď to bola skôr Alicina vlastnosť.

„Nie, je to naša každoročná tradícia. Mal by tu byť aj Kamil, ale niekde tam zabáva hostí.“ Ukázal na dav ľudí v miestnosti. „Máme aj špeciál večera.“

„A to je čo?“ sledovala som Oliverove ruky, ako krájajú exotické ovocie.

„Jeden Oliverov bozk, prosím, prosím, prosíííím!“

„Dva!“ dobehli Klaudia so Simonou, očividne už v mierne „vylepšenej“ nálade, s Andreou v tesnom závese. Andrea ma ako jediná pozdravila kývnutím hlavy a nenápadným úsmevom. Vyzerala, ako by jej ony dve zakázali sa so mnou baviť, akoby nechcela, aby videli, že ma zdraví.

„Tri,“ nenápadne doplnila Andrea, nedivila by som sa, keby to nikto nepočul.

„Ja toho Kamila zabijem,“ zahundral Oliver. Simona s Klaudiou sa začali smiať, akoby povedal niečo extrémne zábavné, skoro im odvialo umelé mihalnice. Pozreli na mňa, premerali si ma a ohrnuli nosy.

„Ty si tu?“ divila sa Simona.

„Tak predsa?“ pridala sa Klaudia.

Prečo sa všetci divia, že som tu? Okej, sama sa divím, že som sem nakoniec prišla, ale nepreháňajú to? Prevrátila som oči, zobrala si drink, ktorý pristál na pulte, a opustila tieto sliepky, ktoré ma očividne nenávideli od prvej sekundy.

Z jedného drinku boli možno aj dva. Prestala som ich rátať. Sedela som sama v rohu a pozorovala ľudí vôkol. Zdravila som každého, s ktorým sa mi spojil pohľad, predsa len som nevedela, kto je dôležitý a kto nie.

Parket sa pomaly zapĺňal tancujúcimi ľuďmi, v rukách držali drinky a preciťovali hudbu.  Vzadu v miestnosti stál preslávený mladý Wagner (okrem Olivera a Kamila bol najžiadanejším mužom v Meste, teda až do chvíle, kým si nenašiel dievča svojho života) v koženej bundičke, s rukou okolo pliec milo vyzerajúcej brunetky. Neustále si vymieňali úsmevy a bozky. Aspoň niekto sa má dobre. Nechápem samú seba, že som ešte neodišla.

Prišla som, videli ma, pozdravila som sa so šéfmi, myslím, že nadnes aj stačilo.

Snažila som sa zaostriť na správy, ktoré mi chodili jedna za druhou.

Nela: Musíme sa porozprávať.

Nela: Sme sestry…

Nela: Sestry si odpúšťajú.

To nemyslí vážne! Nela je posledný človek, ktorého dnes potrebujem riešiť. Stačilo mi, že ma vo firme všetky kolegyne nenávideli, lebo si mysleli, že mám niečo s naším šéfom!

Hudba začala naberať na obrátkach a alkohol vo mne stúpal. Nikdy som nebola zástankyňou pitia alkoholu nasilu, kvôli akémusi uvoľneniu, len preto, aby sa človek necítil ako vyvrheľ spoločnosti. Ale dnes… Na zdravie!

„Smiem prosiť?“ pred očami mi pristála mužská ruka. Pozrela som sa vyššie a zbadala Kamila. Bože, on je všade!

Buď slušná, je to tvoj šéf.

Čakal. Ruku som mu nakoniec podala i napriek tomu, že som do poslednej chvíle váhala. Pomaly sme sa premiestnili na parket.

Alica nás sledovala a tvárila sa veľmi prekvapene, akoby čakala po mojom boku niekoho iného. A hlavne bolo vidieť, že sa jej Kamil zapáčil. Zachytila som sa aj pohľady kolegýň, ktoré si očividne niečo šepkali a ukazovali smerom ku nám.

Kamil ma chytil okolo pása a pritiahol k sebe.

Okej, toto je ale čudné.

Ťahalo z neho. Pochybujem, že by so mnou tancoval triezvy. Niektorí nám tlieskali do rytmu, iní len krútili hlavami, prevažne ženy. Teraz si o mne už naozaj museli myslieť, že som dievča pre všetko… a pre každého.

Kamil si ma otáčal hlava-nehlava, smial sa pritom a účes mu držal ako v reklame na lak na vlasy. Vyzeral, že si náš tanec náramne užíva. Ja by som však najradšej utiekla. Jeho ruka mi prešla takmer celý chrbtom a napriek tomu, že nešlo o pomalú pieseň, snažil sa byť až príliš blízko.

Konečne dohrali posledné tóny piesne, ktorá mi pripadala nekonečná  a nemohla som sa dočkať, kedy sa zbavím jeho blízkosti.

Na toto som sa nechala Alicou nahovoriť? Myslela som si, že budem nenápadne sedieť v rohu, nie, že ma jeden zo šéfov vytancuje rovno pred celou firmou.

„Ďakujem.“

„Ja ďakujem, Hanka,“ povedal Kamil a pôsobilo to aspoň tak slizko, ako jeho účes. To asi nie je dobré znamenie, keď ma šéf takto odpudzuje, však?

Ráznym krokom som si to mierila rovno k baru. Medzi tie harpye a klamárskeho Olivera. Oliver miešal ostošesť drinky a v jeho obecenstve neustále pribúdali ďalšie a ďalšie mladé dievčence s výstrihmi. Všetky sa načahovali, aby im bolo vidno čo najhlbšie medzi prsia. Oliver sa na tom očividne zabával. Miešal jeden drink za druhým, robil triky, žongloval s ovocím a tešil sa.

Naše oči sa stretli.

Len na sekundu, no cítila som to až vo vnútornostiach.

Rýchlo som uhla. Nechcela som s týmto človekom mať nič dočinenia. Bolo to zvláštne. Na jednej strane som ho nenávidela, no na druhej bola jeho existencia pre mňa ako akási droga.

„Musíme sa…“ začal Oliver a položil si ruky na bar tak, že sa takmer dotkli mojich. Rýchlo som ustúpila.

„Oli!!!“ zakričal mi niekto pri uchu piskľavým afektovaným hlasom. Tento hlas som už niekde počula. Snažila som sa hľadať v záhyboch svojho opitého mozgu.

Oliverov výraz na tvári sa zmenil.

„Ako inak, sú okolo teba samé ženy,“ povedala šialene exoticky vyzerajúca žena. Ružové šaty jej obopínali krásnu postavu s opálenou pokožkou, veľké mačacie oči zelenej farby ani nežmurkli, kým čakali na jeho odpoveď. Dlhé tmavé vlasy takmer po zadok a značkové lodičky len potvrdili moje predpoklady. Už viem, komu patril ten hlas, bola to tá záhadná žena zo záchoda.

„Kto to je?“ opýtala som sa pošepky Andrey.

„Timea, Oliverova ex. Boli spolu tri roky.“

Na chvíľu ma zamrazilo. Samozrejme, že chodil s takouto.

„Teda, prakticky to mohla byť jeho manželka, keby ju neodmietol, asi pred polrokom,“ rýchlo nenápadne dodala.

„Ona ho požiadala o ruku?!“ snažila som sa pochopiť súvislosti.

Andrea prikývla.

To sa robí? V týchto kruhoch je asi všetko možné.

Pri tejto sexici som sa cítila ešte horšie, než pri Simone s Klaudiou. Kde sa vôbec takéto dračice rodia? Zdá sa, že všade, nakoľko je ich plná reštaurácia. Timea sa chystala vysadnúť na barovú stoličku, no ešte predtým si ju nenápadne pretrela vreckovkou a tvárila sa pritom, akoby tá stolička bola nakazená všetkými chorobami sveta.

„Oliverov bozk si prosím!“ Našpúlila Timea plné pery, akoby čakala na reálny bozk od Olivera. On len pokrútil hlavou a pritom sa zasmial pod nos. Všetky baby si uvedomili, kde sú ich miesta a pomaly začali od baru odchádzať. Akoby mala Timea nad hlavou napísané, že tento muž je len jej a všetky okolo nej to vedeli a rešpektovali, kedykoľvek prišla do miestnosti.

„Čo tu robíš?“ spýtal sa Oliver vážnym tónom.

„Ako to, že čo tu robím?“ odvrkla Timea, trochu podráždene. „Kamil ma pozval. Môj starý dobrý priateľ!“ Všetky prívlastky zdôraznila.

Kamil prišiel k baru ako na zavolanie. Očividne sa potešil pohľadu na Timeu a hneď si s ňou vymenil pár bozkov na líce.

„Timi, konečne si opäť medzi nami.“

Píp.

Nela: Prečo neodpíšeš?

Zlosť vo mne začala vrieť. Tá Nela nikdy neprestane?

„Oli, mali by sme si spolu zatancovať. Vieš, ako za starých čias v Thajsku. Chýba mi to. Len mesiac ty, ja, posteľ, more,“ nahodila tému Timea, nenechala sa odbiť ani za svet. Celý čas sa naňho koketne usmievala. Opitý Kamil len prikyvoval a tlieskal tomuto nápadu. Oliver len krútil hlavou a pritom chystal nápoje. Mesiac na dovolenke? To by som mohla byť tak….v inom živote!

Nikdy by mi nenapadlo, že takéto ženy existujú aj v reálnom svete. Tam, kde som vyrastala ja, boli síce zákerné ženy, ale nevyzerali pritom takto. Aj v televízii sú škaredšie od nej. Prečo neprijal žiadosť o ruku od takejto baby, je mi záhadou. Kamil by očividne pre ňu urobil všetko na svete.

Začínala som nadobúdať čoraz intenzívnejší pocit, že tento marketingový svet nakoniec nebude pre mňa. Päť rokov niečo študujete, niečomu sa venujete, čítate si o tom všetky články, rady, knihy, prednášky, vymýšľate chytľavé slogany a nakoniec zistíte, že ide o jednu veľkú smotánku, kde je všetko to o tom, kto koho pozná a kto koľko zaplatí.

Hudba v pozadí sa zmenila, tóny rýchlej popovej piesne sa zmenili na pomalšie tempo. Rôzne páry sa začali postupne združovať na parkete. Potiahla som si zo slamky a plánovala som nájsť Alicu a povedať jej všetky novinky. Prichádzal ku mne Kamil. Prehltla som a snažila som sa zaostriť. Dúfala som, že zamieri inam.

Zrazu spoza barového pultu vybehol Oliver.

„Teraz som na rade ja, partner,“ usmial sa na Kamila.

Kamil ustúpil, Timea sa na nás pozerala. Niekoľko dievčat čakalo, že za nimi Oliver príde. Pravdepodobne išlo o ďalšiu z tradícií. Oliver podišiel k môjmu miestu, potiahol ma jemne za ruku a čakal.

Ja som sa naňho zadívala a snažila sa mu očami naznačiť, že s človekom, ako je on, nikam nejdem. On ma opäť jemne potiahol za ruku. Všetci sa na nás dívali. Na Alici bolo vidieť, ako nechápe, na čo čakám.

Postavila som sa, Oliver si vsunul ruku pod môj lakeť a odprevadil ma na parket. Zachytila som len Timein povzdych.

„Kamil, kto to je?!“

Zazneli prvé klavírne tóny a Oliver si ma k sebe zľahka pritiahol. Zacítila som známy pocit, ako vtedy v tme.

Pravú dlaň mi položil na driek a prsty ľavej ruky si preplietol spolu s mojimi. Moje oči sledovali jeho pohyby a  mozog sa snažil spracovať zmes pocitov.

Prešla mnou neuveriteľná elektrina. Zreničky sa mi zväčšili a srdce mi bilo tak šialene, že som mala pocit, že som okamžite vytriezvela.

Oliverova brada sa šuchla o vrch mojej hlavy a jeho jemné strnisko som cítila až pri korienkoch vlasov. Viedol ma po parkete, akoby to robil odjakživa. Akoby sme spolu tancovali celý život.  Na chvíľu som zabudla, ako veľmi ho neznášam. Zabudla som úplne na všetko. Aj na to, kde sme.

Mierne sa odtiahol a pozeral sa mi do očí. Jeho hlboké hnedé sa zahľadeli do tých mojich sivých. Nechcela som žmurknúť, nechcela som prísť o žiadnu sekundu, lebo som vedela, že nič podobné sa už nikdy nebude opakovať.

Z jeho trička sálala špecifická vôňa a ja som dúfala, že tá pieseň neprestane nikdy hrať.

Nech nikdy neprestane.

Oliverova ľavá ruka sa zošuchla z môjho pása a prstami mi prešla po kvetoch na čelenke. Naše prepletené prsty si položil na hruď a opäť si ma pritiahol trochu bližšie. Tvár som mala položenú na jeho prsiach a cítila som každý úder jeho srdca. Pozrela som okolo a všetky oči sledovali len nás. Nikto okrem nás netancoval. Nikto nič nechápal.

Vrátane mňa.

A hlavne som nechápala, prečo som tento tanec neodmietla. Prečo som taká slabá, kedykoľvek ho vidím?!

Držal ma, akoby sa ma bál pustiť, akoby som bola z porcelánu. Nežne ma stisol a nenápadne mi prešiel palcom po holom chrbte.

Hudba pomaly končila, a ja som mala pocit, že sme v miestnosti len sami dvaja. Akoby zvyšok sveta neexistoval. Klavírne tóny utíchli a do reality ma vrátili Timeine ironické výkriky.

„To si si teda našiel dievča,“ tlieskala a krútila hlavou. Nechápala som, o čom hovorí a chcela  som protestovať.

„Ja nie s….“ Vetu som už nedopovedala.

Vo vlasoch na zátylku som zacítila Oliverove prsty, ktoré si ma okamžite pritiahli a jeho tvár sa z výšky priblížila k tej mojej. Na ústach som zrazu zacítila príjemné teplo a do nosa mi udrela jeho vôňa.

Oliverov bozk. 

Druhou rukou ma držal okolo pása tak pevne, ako to šlo, stále ma nechcel pustiť.

Jeho pery sa neustále dotýkali mojich. Končeky uší mi začali horieť, a srdce som cítila pumpovať v celej hlave.

Len tak som tam stála. A nechala sa ním bozkávať.

Mala som protestovať. Mala som bojovať. Mala som ukázať, že nie som žiadna jeho hračka.

Oliver na sekundu prestal, pozrel sa mi do očí a opäť ich zatvoril. Vtedy som sa už neovládla a bozk som opätovala.

Bože, čo to robíš? Zastav ho, kým bude neskoro!

Bola to len chvíľa, no ja som mala pocit, že tam stojíme už zopár rokov. Začala som sa báť, čo bude nasledovať, keď sa náš bozk skončí.

Oliver ma neprestával bozkávať. Okamžite sme si našli spoločný rytmus. Zacítila som neskutočné vibrácie v bruchu, srdce mi bilo ako splašené. Pery mi vibrovali.

Oliver sa odtiahol. Letmo mi pozrel na tvár a pobozkal ma jemne na nos. Chytil moju tvár do oboch dlaní a díval sa na mňa z výšky. Usmial sa.

Tak inak.

Akoby sa mu uľavilo.

Čo sa to práve udialo?! Preboha!

Zaznelo rinčanie rozbitého skla. Nebolo to déja-vu, to len Alici padol pohár z tácne. Bola pravdepodobne mimo, tak ako ja. Možno aj viac. Oliver ma za ruku viedol späť k baru. Na chvíľu som sa začala vzpierať a Oliver sa na mňa pozrel. Jeho strapaté vlasy trčiace na všetky strany, biele tričko na opálenom tele spôsobovali, že som strácala reč. Hnevala som sa, no ten bozk… No na druhej strane som odmietala byť len Oliverovým vystúpením na výročí jeho firmy.

Keď sme podišli k baru, Timeou doznieval menší záchvat smiechu.

„Toto je len nejaký ďalší fór, však?“

Oliver si odkašľal.

„Timea, toto je moja priateľka Hana. Hana, toto je Timea.“

Počkať.

Počkať.

Pŕŕ!

PRIATEĽKA?????

Čo sa tu deje?

Však je to môj šéf!

Nikdy neznačil, že by chcel mať so mnou niečo viac! Určite nechcel. Ja som to tiež nemohla dopustiť! Neznášala som ho!

Prudko ma rozbolela hlava. Okolo nás sa rozľahol šepot. Simona aj Klaudia vyzerali smutne a nahnevane zároveň, Andrea sa usmievala, akoby sa tešila, že to tušila už dávno.

„….ja som ti to hovorila…“

„…tak to predsa bola pravda?…“

„…Oliver a Hana…“

„….samozrejme, je tu pár týždňov a už má niečo s majiteľom firmy….“

Timea sa len obzerala a vyzerala, akoby sa snažila prebrať z nočnej mory. Ja som sa však prebudila zo sna do krutej reality. Predo mnou stáli ľudia, ktorí ešte pred pár dňami nepatrili do môjho života, a malo to tak asi aj ostať…

 

Detailné údaje

Váha 0.22 kg
Rozmery 120 × 2.1 × 180 cm
Počet strán

Rok vydania

Rozmer

Väzba

Variant

Tlačená kniha

Autor

Vanda Kys

Vydavateľ

BESTSELER

Reviews

Reviews

There are no reviews yet.

Be the first to review “Mňa si nekúpiš”

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.