Hovadá

Zľava!

8,50  7,90 


Hovadá
Hovadá
Back Cover

Na sklade

Description

Úryvok  z knihy: 

„Inak, Hanka, vieš o tom, že 70 per­cent žien predstiera svoj orgazmus? Čo mi na to povieš?“ zvedavo sa opýtal Zubatý svojej frajerky.

„Neviem, ja som tých zvyšných pätnásť per­cent,“ zahlásila Hanka.

„Nieeee, môže toto povedať? Umrel som! A to, prosím pekne, chodila na vysokú!“ zví­jal sa Zubatý a dodal: „Môžem ja svoj múdry penis strkať do tejto hlúpej vagíny? Zabite to niekto, kým to nenakladie vajíčka a nerozmno­ží sa to!“

„Už mi to nemyslí, Jankooo, dlho som ne­pila,“ zapišťala Hanka. „Dýchni na mňa, potre­bujem alkohol!“

A tak Zubatý dýchol, a potom i kýchol, aj si prdol (veď nebudeme sa hrať, že nikdy nepr­díme) a zase bolo chvíľu všetko v poriadku. Po početných zastaveniach, smiechu a už aj únave, napokon dorazili do Chorvátska a ubytovali sa neďaleko Zrče. Dorazili tam ešte za svetla a zo všetkých diskoték ich najviac očaril ostrov zá­bavy vybudovaný na vode. Prešli ste cez krát­ke mólo a už ste sa ocitli na asi dvesto metrov veľkej diskotéke vybudovanej z dreva na vode, plnej barov a tanečných parketov. Všade samé krásne baby s postavičkami ako lusk, ale aj dievčatá sa mohli pozerať na pekne vymodelo­vané mužské hrude.

Hudba hrala ostošesť a stovky mladých ľudí tancovali na modernú hudbu, v rukách pohá­re s alkoholom, naolejované mladé telá sa im krásne leskli. Niektorí sa brodili vo vysokej pene, v ktorej ste sa mohli ľahko stratiť, ak ste boli malý, ďalší si ju natierali na seba a tanco­vali v nej. Horúci plavčíci a plavčíčky z vyššie­ho poschodia striekali na ľudí vodu veľkými striekacími pištoľami, aby im nebolo príliš tep­lo. A komu bolo, ten mohol ešte vždy skočiť z ostrova do mora, alebo sa len tak prevaľovať na sieti zavesenej tri metre na vodou.

Našli sa tu aj divné osôbky, ako chalan tancujúci s melónom na hlave alebo černoch v ženských šatách a veľkých umelých mihalni­ciach, nastajlovaný ako na módnu prehliadku. Nikomu to však neprekážalo.

Mladí sa tvárili spokojne a Geriatrix bol očarený. Vždy túžil po diskotéke pod holým nebom, za čias socializmu sa však mohol uspo­kojiť len s malou diskotékou kdesi v dome kul­túry. S týmto sa to nedalo ani rovnať.

„Poďme trsať!“ zavelil Richard svojej Muške a už ju aj ťahal na parket. Tá sa však vzpierala: „Nie, ja ešte nejdem, pozri čo je tam!“ ukázala smerom do diaľky.

„Čo také? Čo už môže byť lepšie ako toto?“

„No predsa wakeboarding! Na mori som ešte nejazdila!“ tešila sa Sofia.

„Ježiš, ty s tvojimi adrenalínovými aktivi­tami!“ vzdychol si Richard. Aj keď bol vcelku rád, že mal takú akčnú ženušku, občas to podľa neho trochu preháňala.

„A na bungee jumping ísť nechceš?“ rypol Richard a ukázal rukou nad seba. A skutočne, vo výške asi 60 metrov sa nad vodou týčil aký­si žeriav, z ktorého skákali odvážlivci. Dole na zemi stála partia ľudí, ktorí krikom povzbudzo­vali toho tam hore, aby skočil.

„Uuuuuf, skok padákom som dala, ale toto? Neviem, neviem,“ zamyslela sa Sofia.

„To je aké divné?“ nechápal Stanley. „Veď keď si skočila z padáku, toto už musí byť mali­na! Veď je to z oveľa menšej výšky.“

„Ale toto je úplne iný skok. Tam padáš a vieš, že sa ti otvorí padák. A tu letíš k zemi a na konci ťa trhne a vystrelí zase hore… Toho trhnutia sa trochu obávam,“ vysvetlila Sofia.

„Uvidíš, ona to do večera dá,“ smial sa Ri­chard a pocapkal ju po zadku. „Choď na ten wakeboarding a potom sa tu kdesi stretneme,“ opísal rukou široký oblúk a vyškerene sa začal mykať do rytmu hudby.

„A nie že ťa tu nájdem v objatí s mladými ba­bami, keď sa vrátim!“ zakričala ešte cez plece Sofia.

„Hmmm, ja práve dúfam, že nájdeš!“ smial sa Richard.

„A keď bol s tou blondínkou naposledy v krčme? To ti nevadilo? Alebo s tou brunetkou v kine?“ tváril sa nechápavo Zubatý, pozerajúc striedavo na Sofiu a Richarda a potom dodal: „Jáááááj, to som asi nemal povedať, že?“

Sofia sa rozosmiala, pretože už tie jeho vtíp­ky prekukla a odvrkla: „To som mu dovolila, ne­boj! Hlavne nezabudni, že si ženatý!“ otočila sa smerom k Richardovi.

„Ja že som ženatý? Ja som len išiel požrať rezne na nejakú svadbu!“ zamyslel sa Richard. „Aj mi bolo divné, prečo ma všetci tak obskakujú. Tak preto ja celé dni stretávam doma tú istú osobu! Aký ojeb, dpc! Muchová, my sme vážne normálne včul že manželia? To už teraz nemôžem pred čaš­níčkami vravieť, že si moja sestra?!“

„Nie, to nemôžeš,“ smiala sa Sofka odušu a pleskla ho po zadku. Odišla v dobrej nálade smerom k wakeboardu.

Večer to bol parádny. Celý deň pieklo slnko a večer bola nádherná obloha plná hviezd. So­fia si skvele zajazdila a ani raz nepadla, hoci na mori boli na rozdiel od jazera veľké vlny. Zubatý a Hanka tancovali tiež, ale neužívali si to až tak, ako doma v krčme. V záplave vyšportovaných tiel Hankina nízka postava v oblých tvaroch nevy­zerala dokonale, a Jano sa zase trochu hanbil za svoje zuby. Fero s Ankou sľubovali celú cestu, že to roztočia, ale zrazu zistili, že sú unavení po ces­te, tak vraj až zajtra. Stanley ako vždy držal v ruke svoje milované pivo, usmieval sa a bol spokojný.

Zdá sa, že najviac unesený bol Richard, ktorý si diskotéku na pláži doslova užíval. Tan­coval až do rána, dávno po tom, čo mladí už od únavy zaspávali. Pred chvíľou ho uznanlivo poklepkal po pleci akýsi černoch, a chvíľu nato ho objal vypracovaný testosterónový týpek. Cí­til sa skvele!

„Jano, počúvaj, tu sú akí milí ľudia! U nás všet­ci na všetko hromžia a nadávajú, a tu sa usmieva­jú a objímajú ťa. Asi sa sem presťahujem!“

To už Jano neuniesol a rozrehotal sa tak, až mu tiekli slzy dole tvárou.

„Čo sa stalo?“ nechápal Richard. „Nerozu­miem, čo ti je také smiešne?!“

„No predsa tyyy,“ kvílil Zubatý. „Že milí ľu­dia! Presťahuješ sa…“ smial sa utieral si slzy. „Ty si mi ale naozaj už dôchodca, cha-cha-cha.“

„Nechápem, ale nevadí,“ krčil nechápavo plecami Richard.

„Bože, to ti musím všetko vysvetľovať ako dieťaťu, ty dôchodca? Oni sú na drogách! Na mariške, alebo na extáze alebo čo ja viem čom. Preto sú milí, usmievaví, objímajú sa, ha-ha! A ty že akí milí ľudia! To si teda zabil!“

Aha. Tak je to teda. No, ale veď platí staré známe – nikto učený z neba nespadol  – alebo: človek sa učí celý život. Geriatrix Richard si na staré kolená odniesol dôležitý poznatok – nie kaž­dý, kto je milý, je aj naozaj milý. Môže byť len nadrogovaný 🙂

 

Parametre

Váha 0.22 kg
Rozmery 120 x 180 cm
Väzba

Počet strán

Rozmer

Jazyk

ISBN

Rok vydania

Autor

Max Damián

Recenzie

Recenzie

Kniha nebola hodnotená

Pridajte ako prvý hodnotenie knihy “Hovadá”

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.